• Štvrtý ročník literárnej ceny René – Anasoft litera gymnazistov

          • Autor: PaedDr. Žaneta Pikartová

            Vzdelávací, motivačný a popularizačný projekt, ktorého sa zúčastňujeme tretí raz

            Aktuálna porota ceny Anasoft litera vybrala päť kníh, ktoré by nás mohli zaujať, motivovať k čítaniu, kritickému mysleniu a podnetným diskusiám nielen na hodinách slovenského jazyka a literatúry.

            • Peter Balko: Østrov (KK Bagala 2019) – pre trpezlivého čitateľa, ktorý má rád hru a fantáziu

            Zmes magického realizmu, spojenie fantastického, absurdného s realistickou líniou a  autobiografickými prvkami: vzťah otca a syna spisovateľov Jakuba Bazu a Tichomíra Bazu, ktorí žijú v Modrom dome v Cerovej vrchovine. Možno vás osloví fantastická línia: ostrov, kam sú unášané literárne postavy.  Ostrov je groteskou o svete fantázie – o postavách, ktoré ožijú a začnú žiť vlastným životom. Scenárista Peter Balko koncipoval svoju knihu v štýle postmoderny: ty-rozprávanie, tematizovanie písania, žánrový synkretizmus, riešia sa záhady písacích strojov, postavami sú spisovatelia – reálni alebo fiktívni, postavami sú i samotné literárne postavy. Je tu prítomná aj detektívna línia – zmiznutie spisovateľa Jakuba Bazu. Literárna kritika túto prózu označila ako experiment, ktorý je miestami nezrozumiteľný.

            • Juraj Červenák: Les prízrakov (Vydavateľstvo SLOVART 2019) – pre čitateľa detektívok, keď sa však záhada rieši v historickom kontexte protitureckých vojen v 16. storočí

            Šiesta kniha z cyklu historických detektívok: historický tím detektívov kapitán Joachim Stein, notár Matej Barbarič a kaprál Jaroš rieši zločinecké aktivity v meste Trutnov na prelome rokov 1599 a 1600. Zaujať vás môže silný príbeh, dobré dialógy, zábavné čítanie i historické detaily. Rytier Stein vyšetruje únos šľachtica Adama Zilváryho, tri vraždy a aktivity peňazokazeckej dielne. V románe vystupujú aj zaujímavé ženské postavy: Steinova manželka a dcéra, nechýba ani prekvapenie  - skutočného  páchateľa  brutálnej vraždy bude tipovať málokto.

            • Mariana Čengel Solčanská: Jánošík (IKAR 2019) – pre čitateľa, ktorý má rád históriu a orientuje sa v nej

            Autorka zahltí čitateľa množstvom faktov o protihabsburských stavovských povstaniach, o kurucoch a labancoch, najmä o povstaní Thökölyho a Rákocziho, o Prešovských jatkách – mučenie a poprava zemanov a mešťanov, sprostredkúva detaily života 17. storočia.  Zmieňuje sa aj o Danielovi Krmanovi a jeho ceste k švédskemu kráľovi Karolovi, je tu priveľa mien, údajov a detailov. V doslove autorka podľa svojich štúdií konštatuje, že Jánošík bol podľa nej právoplatne odsúdený zločinec. Zaujal ju fakt, že Jánošíkova matka a matka Mateja Bela mali rovnaké priezvisko, preto vytvorila fikciu, že boli sestry. Konštatuje, že vzhľadom na vzdialenosť Očovej a Terchovej je to málo pravdepodobné. Postava Jánošíka v podaní Solčanskej nie je kladná, nie je romantická, je to vodca brutálnej bandy, no inteligentnejší ako ostatní. V texte nájdeme opisy zločinov, ale aj krutosť vypočúvania, mučenia a vraždy Jánošíka. Jánošík v kontexte historických udalostí je nosnou líniou, vedľajšou líniou je silný romantický vzťah Jadvigy a Jánošíka, hoci takto vzťah prežíva len Jadviga.

            • Katarína Kucbelová: Čepiec (Vydavateľstvo SLOVART 2019)  - pre čitateľa, ktorý ocení autorkin pohľad na rómsku otázku, folklór, SNP a fašizáciu Slovenska

            Autobiografická próza a reportáž, ktorá sa viaže k obci Šumiac v Banskobystrickom kraji. Próza subjektu – silné nasadzovanie seba do textu, keď sa autorka snaží o sebe niečo dozvedieť, chce preklenúť svoju krízu, hľadá svoje korene a identitu.. Procesom tvorby vytvára iný svet a chce čitateľovi odovzdať múdrosť a emóciu: zobrazuje vývoj vzťahu obyvateľstva k Rómom, porovnáva ich svet kedysi a teraz, zaznieva tu kritika i obdiv k ich svetu. Katarína Kucbelová takmer dva roky navštevuje 80-ročnú Iľku (meno je fiktívne), učí sa od nej šiť čepiec a čitateľ si prostredníctvom výpovede hlavnej postavy i rozprávačky môže skladať črepinky života na strednom Slovensku, ale aj autorkino reflektovanie svojho života.

            • Alena Sabuchová: Šeptuchy (Artforum 2019) – pre čitateľa, ktorý si rád prečíta tematizovanie výsostne ženského sveta a genius loci Podlasia a nemožnosti prekročiť akékoľvek hranice

             Podlasie - rustikálny lesnatý región medzi Poľskom a Bieloruskom, zabudnutá  a vyčlenená zem. Autorkin román vzniká práve návštevami tohto regiónu. Autorka rozdelila text do 3 častí, ktoré spája výkladovým heslom slova na začiatku kapitoly: mor, šeptucha a panychída. Šeptucha je žena, ktorá lieči zariekaním, v Poľsku sa vyskytujú najmä v regióne Podlasia, väčšinou sú šeptuchy pravoslávnej viery, ich aktivity sú však považované za pohanské praktiky, ktoré cirkev oficiálne odmieta. Budete čítať knihu o hraniciach medzi západom a východom, medzi realitou a svetom mýtov, medzi dospelými a dospievaním na prelome 90. rokov. Zaujímavá je aj hlavná postava Dorota, dcéra hrobára, ktorá pri dospievaní vníma všetko inak, najmä medziľudské vzťahy. 

             

            Do projektu sa môžete zapojiť prečítaním kníh (najlepšie všetkých). Čítame, diskutujeme a hlasujeme – vyberáme najlepšiu knihu, s autorom ktorej sa stretneme v októbri. Knihy si môžete požičať u vyučujúcich slovenského jazyka. Tešíme sa na vaše recenzie a interpretácie.