Možno vám otázku pomôže vyriešiť príspevok našej nedávnej absolventky v Našej Senici v prílohe Študentské listy v článku "Z káčatka až k labuti".
Patrí k študentom, ktorí neboli na strednej žiadni "knihomori", ako sama píše, no v snahe predľžiť si študentský život vybrala si štúdium na UK v Bratislave.
Jej prvé zistenie - citujem:
"Moja prvá cesta po maturite viedla do BA na UK, kde som sa snažila prísť na chuť odboru, ktorý pre mňa nemal hlavu ani pätu, ale bojovala som a snažila sa nezahodiť možnosť VŠ. S nástupom na vysokú som nevidela rozdiel medzi senickým gymplom a vysokoškolskými podmienkami, ba mám odvahu povedať, že senické gymnázium a učitelia od nás očakávali a mali väčšie nároky ako vysokoškolsí profesori.
Už prvý týždeň som pociťovala rozdiely medzi slovenskými strednými školami. Je mi smutno, keď si uvedomím, aké kritické to s našimi školami je. Pre mňa bežné, primárne vedomosti zo strednej, ktoré sme brali v 1. a 2. ročníku, bolo pre niektorých mojich spolužiakov len španielskou dedinou..."
Druhé zistenie - citujem:
"Až prišlo leto a ja som mala prácu, kde som strávila priemerne 260 hodín mesačne a položila som si zásadnú otázku: "Naozaj chceš drieť ako kôň manuálne od rána do rána, zničiť si chrbát, nohy a ruky ešte pred tridsiatkou?" Jasné, že som nechcela, a preto som rozmýšľala nad návratom na vysokú, lebo ma to ozaj trýznilo a bola som znechutená zo svojej skúsenosti.
Tretie zistenie - citujem:
" A moja staronová skúsenosť s vysokou? Neviem, ako je to možné, ale škola ma baví a napľňa. Podľa slov istého učiteľa zo strednej som presne ten typ človeka, čo nikdy nič nedokáže, neuplatní sa, je a ostane nikto. Bola som vraj najhlúpejší študent, akého kedy mal. A teraz, teraz patrím k premiantom v ročníku. Študujem odbor, ktorý v strednej Európe má len málo škôl, odbor, ktorý ma baví a stále sa neučím, všetko nechávam na poslednú chvíľu, ale nejakým zázrakom mi to prirodzene ide. Stále čerpám a odrážam sa z poznatkov z gympla. Ak by mi niekto povedal, že budem vďačná za obdobie na strednej, tak by som ho vysmiala. Vďaka tam nadobudnutým znalostiam mám veľa nových možností na vysokej. Disciplína a režim z gympla mi umožnili ukončiť šesť z osmich predmetov ešte pred Vianocami..."
Štvrté zistenie - citujem:
"Týmto som sa nechcela chvastať, ale naopak na druhej strane povzbudiť a motivovať študentov, ktorí zatiaľ nenašli svoju cestu životom, či sa podobne ako ja nechali odradiť zlými skúsenosťami. Treba skúšať a poznávať samých a potom z toho vzíde i cesta, ktorou by ste sa mali dať. Nenechajte sa odradiť tým, že na SŠ vám to nejde, ja som bola priemerný až podpriemerný žiak a až teraz sa to otočilo, až som našla to, v čom som sa našla..."
Tak čo, skúsite to?
Veď ako sa vraví: "Ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku".