Autor: Karolína Škápiková, Kvinta
Náš lyžaráček na Táloch
Skončil sa nám rok 2019, čas pre kvintu a terciu na Tále zájsť. Pod vedením skvelých profesorov, prebehlo to bez všetkých stresov.
Cestu v príjemnom autobuse, prežil sme každý po svojom. Niekomu tiekli sliny z puse, niekto experimentoval so spevom.
Na ubytovni menom Penzión Tále, jedli a spali sme stále. No keďže to nebol týždeň len o tom, lyžovanie bolo našim hlavným bodom.
Na svahu tkz. Somárska lúčka, rozdelila nás prosperová rúčka. Skupina: jedna, dva, tri, dnes sme všetci lyžiari.
Pani profesorka Oravcová, na svoju skupinu nebola strohá. Vždy si z teba spraví kamaráta, a to jej každý z nás ráta. Z 3. skupiny nelyžiarov, dokázala formou hravou, vykúzliť talentovaných ľudí, ktorých to na svahu baví.
O druhú skupinu sa postaral, a poriadne im zabrať dal, dobrý radca a pedant typický, náš pán profesor Madunický. Vyladil všetky lyžiarske techniky, a to sa nezaobíde bez trochu kritiky. Na konci týždňa s prvou skupinou, akoby boli jednou rodinou.
Starý známy lyžiar plný sily, náš obľúbený pán profesor Bíly. Práve ten sa postaral o tých posledných, z 1. skupiny, lyžiarov rodených. Na svahu sa viac fotili ako lyžovali, no za to kopec srandy spolu mali. Na jeho legendárnu hlášku: „ Nie je dôležité ako lyžuješ, ale ako vyzeráš“ nezabudne nikto z nás J Každé ráno začali rozcvičkou, aby nepoľavili svojou kondičkou.
Kopce, sneh, i ľudia, spomienky mi hlavou prúdia. Nezabudnuteľný týždeň sme zažili, na čaj sa po výkone vždy stavili.
Na chate okrem povinného odpočinku, mali sme aj každodennú spoločnú chvíľku. Stolný futbal, hry i spev, miestnosťou sa ozýval hlasný rev.
Týždeň sme si spolu užili, nudu vždy rýchlo zabili. Kvinta má však problém jediný, že lyžiarsky to bol ich posledný.
No tercia sa ako na počkanie, môže tešiť na ďalšie lyžovanie, presne o dva roky neskôr, keď ako kvinta majú na to priestor.
Všetkým ľuďom, všetkým Vám, ďakujem za týždeň a spomienky, ktoré mám. Bolo to tam úžasné, A navždy to tak aj ostane.
Karolína Škápiková, Kvinta