• Maturita


        •  

           

           

          POZOR!!!Nasledujúci text je v procese prípravy. (Ďakujeme za pochopenie)

          2. Maturitné žánre na PFIČ MS  (maturitná slohová práca)
           

          Žánre, ktoré sa môžu vyskytnúť v zadaní maturitnej slohovej práce sú:   

          výklad, úvaha, rozprávanie, beletrizovaný životopis, slávnostný prejav, charakteristika osoby, umelecký opis, diskusný príspevok.  

          Podrobné informácie o spôsobe hodnotenia jednotlivých žánrov podáva učebnica SJ /autorky Hincová, Húsková/ - str. 341- 349.

           
          Najčastejšie chyby študentov v slohových prácach vo všeobecnosti:

          • nevyužívajú bohatosť slovnej zásoby, málo využívajú jednoduché vety a ich pestrosť z rôznych hľadísk, často využívajú zložené súvetia (3 a viac viet), ktoré sú aj chybne utvorené,
          • používajú zbytočné slová (ten, tomu, to, vlastne, proste...), v blízkych vetách opakujú rovnaké slová,
          • často sa vyjadrujú frázovito, boja sa /nevedia sa úprimne vyjadriť, nevyjadrujú vlastný názor, nepíšu o skutočne prežitom,  preto  ich práce pôsobia menej presvedčivo/,
          • nepremyslia si kompozičnú stavbu práce (môže pomôcť napísanie krátkej osnovy), intuitívne sa nechajú unášať myšlienkami,
          • nedodržiavajú slohový útvar, odklon od témy, často chýba pútavosť už v úvode... 
          • neoveria si správnosť a vhodnosť slov, ktoré použijú v práci v slovníkoch, neoverujú si pravopisné javy v slovníkoch.

          Užitočné informácie k jednotlivým žánrom
           
          Výklad

          Dôležité je:  - dodržanie témy,

                               - jasné vysvetlenie problému,

                               - používanie argumentov (tvrdení s dôkazmi),

                               - citovanie (odbornej literatúry), bibliografické záznamy,

                               - objektívnosť (využitie 1. os. pl. alebo 3. os. sg.),

                               - nadväznosť a logickosť textu,

                               - členenie na úvod, jadro a záver (jednotlivé časti na odseky),

                               - pre výklad v náučnom štýle sú charakteristické neutrálne slová, odborné slová – termíny, zložitá         

                                 skladba viet,  využitie polovetných konštrukcií a zložených súvetí.

          Niekoľko rád:

          V prvom rade je dôležitá dôkladná znalosť/orientovanie sa v problematike. Pozor na skĺznutie k úvahe. Dôležitá je argumentácia podložená odbornými znalosťami, informáciami z odbornej literatúry.  
           
          Úvaha

          Dôležité je:  - dodržanie témy, aktualizácia, subjektívnosť,

                              - nadväznosť a logickosť textu,

                              - členenie na úvod, jadro a záver (jednotlivé časti na odseky),

                              - využitie pestrej slovnej zásoby (bohatý, pestrý jazyk, dôležitá je obraznosť, expresívnosť     

                                vyjadrovania, kladne alebo záporne citovo zafarbené slová, umelecké prostriedky: renícke otázky,   

                                hyperboly, prirovnania, metafory,  prívlastky, opakovacie prostriedky, frazeologizmy, výroky...)

                              - používanie hodnotiacich prvkov / výrazov (napr. jediný,jedinečný, absurdný, fádny...),       

                              - využitie lexiky všetkých štýlov – vyšší, stredný, nižší,

                              -  využitie jednočlenných i  dvojčlenných viet, viet s rôznou modalitou a dĺžkou,

                              - príčinno-následkové súvetia,

                              - originálnosť a nie frázovitosť.

          Niekoľko rád: 

          Píšte o tom, čo dobre poznáte, čo je vám blízke, s podstatou čoho sa môžete názorovo, citovo i myšlienkovo stotožniť. Vyjadrujte svoj vlastný názor, hovorte za seba, píšte úprimne. V popredí nech sú vaše osobné postrehy, názory, postoje. Buďte tvoriví, objavní, dôvtipní. Posudzujte a hodnote javy  z nového uhla pohľadu, hľadajte vzájomné súvislosti, klaďte ich do nových vzťahov, snažte sa odkryť nové významy, prípadne vyvodiť všeobecné závery.  Nepíšte to, čo už všetci poznajú, čo je všeobecne známe, nepíšte ošúchané heslá a frázy! Nepoučujte, ale zamýšľajte  sa, nastoľujte otázky, vyjadrujte sa k nim. Niektoré nastolené otázky môžete ponechať čiastočne otvorené, aby ich doriešil čitateľ – tým ho nenásilne a pôsobivo ovplyvňujete. Úvaha môže mať apelatívny charakter (vyzývate čitateľa k zamysleniu i ku konaniu). Usilujte sa o pestrosť, pôsobivosť vyjadrenia a novosť pohľadu na problém. 
           
          Rozprávanie

          Dôležité je: - vyrozprávať udalosť, príbeh (nie sled činností za určitý čas!),

                               - dodržať vnútornú stavbu epického diela (zápletka, zauzovanie, vyvrcholenie, nečakaný obrat v deji,     

                                rozuzlenie, príp. pri jednoduchom rozprávaní udalosť zachytenú v časovom slede),

                              - nadväznosť a logickosť textu,

                              - členenie na úvod, jadro a záver (jednotlivé časti na odseky),

                              - členenie textu na pásmo rozprávača a pásmo postáv,  

                               - pestrá slovná zásoba - frazeologizmy, umelecké jazykové prostriedky –  metafory, epitetá, metonymie,

                                 prirovnania, opakovacie prostriedky, využitie lexiky všetkých štýlov – vyšší, stredný, nižší - v pásme  

                                 postáv  využívať slová zo všetkých vrstiev slovnej zásoby - spisovné i nespisovné, používané i málo  

                                 známe,

                               - správne využitie všetkých slovných druhov (slovies, častíc, citosloviec a ostatných),

                               - využitie historického prézentu,

                               - využitie rôznorodej modálnosti viet, rôznych typov viet a súvetí,

                               - obohatenie rozprávania o opisné a úvahové prvky (pozor: nesmú prevládať),

                               - zaujímavosť, originálnosť, pútavosť.

          Niekoľko rád:

          Premyslite si osnovu udalosti, príbehu. Môžete využiť rôzne typy viet - oznamovacie, zvolacie, opytovacie vety, jednoduché vety, vety s polovetnými konštrukciami (prechodník...), súvetia, zložené súvetia, jednočlenné vety („Je dusno.“), dvojčlenné („Skriňa stála na druhom konci izby.“), slovesné, neslovesné („Pán učiteľ!), možno využiť i vsuvky („Prišla fujavica a – obávam sa – príde ešte tuhšia.“), výpustky („A tu jar.“), nedokončené výpovede („Keby Jula naozaj chcela...“) Okrem priamej reči možno využiť i vnútorný monológ.  Nezabudnite opísať prostredie a vykresliť aj charaktery postáv. Dôležitá je gradácia, napätie. Využite svoju fantáziu! Nezabudnite na vierohodnosť a presvedčivosť príbehu / udalosti. 
           
          Charakteristika osoby

          Zamerať sa na:

          - enumeráciu vlastností osoby vo vzahu k sebe, ľuďom, okoliu, práci...,

          - temperament, záujmy, schopnosti, svetonázor...,

          - komplexná charakteristika osoby (vlastnosti človeka z viacerých uhlov pohľadu),

          - využitie priamej i nepriamej charakteristiky,

          - nadväznosť a logickosť textu, členenie na úvod, jadro a záver (jednotlivé časti na odseky),

          - správne využitie slovných druhov (najmä prídavných a podstatných mien, prísloviek),

          -  využitie synoným, antoným,

          - z hľadiska syntaxe – využitie viet s viacnásobným vetným členom, súvetí s vedľajšími vetami,

          - využitie lexiky všetkých štýlov (vyšší, stredný, nižší),

          – využitie citovozafarbených slov, umeleckých prostriedkov (metafory, prirovnania).

          Niekoľko rád:

          V charakteristike buďte objektívni – priblížte kladné i negatívne vlastnosti opisovaného človeka nezveličene, neskreslene – aby sa charakteristika nestala ódou alebo karikatúrou. Charakteristika môže začínať krátkym opisom postavy, môže obsahovať aj hodnotenie, môže by zavŕšená krátkou úvahou alebo zamyslením. 
           
          Beletrizovaný životopis

          Dôležité je:

          - využitie príbehovosti (umelecky opísaný príbeh života),

          - faktografickosť – umelecké zakomponovanie najdôležitejších faktov (min. 5) – napr. narodenie, rodinné zázemie,  

            štúdium, záujmy, schopnosti, študijné / jazykové pobyty, ambície do budúcnosti),

          - časová postupnosť podľa vopred zvoleného plánu (chronologická postupnosť alebo retrospektíva),

          - nadväznosť a logickosť textu, členenie na úvod, jadro a záver (jednotlivé časti na odseky),

          - tvorivé využitie umeleckých jazykových prostriedkov,

          - originálnosť.

           

          Niekoľko rád

          Beletrizovaný životopis nie je žáner administratívneho štýlu, ale smeruje k umeleckému štýlu, preto fakty nemožno uvádzať vo forme presných informácií (napr. začal som študovať na Súkromnom gymnáziu, Oravská 11, Žilina). Snažte sa o umelecký pohľad na život – využite obrazné pomenovania – metafory, personifikácie, epitetá, prirovnania, opakovacie prostriedky.  
           

          Diskusný príspevok

          Dôležité je:

          - uplatniť adresnosť (adresovanie konkrétnym poslucháčom),

          - aktuálnosť =vlastné hodnotenie problémov s využitím aktuálnych poznatkov o danej problematike (subjektívno-

            objektívny prístup), používanie argumentov a citátov s cieľom presvedčiť poslucháčov,

          - využitie výkladových aj úvahových postupov (vysvetľovanie, argumentovanie i vlastný názor),  

          - nadväznosť a logickosť textu,

          - členenie na úvod, jadro a záver (jednotlivé časti na odseky),  

          - z hľadiska syntaxe  – využitie zložených súvetí – príčinno-následkových, dôsledkových, využitie polovetných     

             konštrukcií, a  to vo výkladovej časti textu,

           - využitie pestrej modálnosti viet – v úvahovej časti textu,

          - z hľadiska lexiky – využitie odborných termínov, použitie presviedčacích prvkov, ktoré majú podnecovať a     

             motivovať  poslucháča (rečnícke otázky, zvolania...), 

          - subjektívna interpretácia objektívnych faktov (l. os. sg. alebo l. os. pl.) – vyjadrenie vlastného názoru, postoja.

           

          Niekoľko rád

          Do úvodu zahrňte: oslovenie, poďakovanie za slovo, nadviazanie na predchádzajúci príspevok, do záveru poďakovanie za pozornosť. Pri nadväzovaní na predchádzajúci referát i diskusný príspevok možno využiť niektoré zo slovných spojení: Chcel by som nadviazať na... (Ne)možno súhlasiť s náyorom, že... Ako sa už hovorilo... Vidí sa mi správne spomenúť... Podľa mojej mienky... Je známe, že... Všetci vieme, že... Diskusia ukazuje, že...

          V úvode je potrebné uviesť, o čom budete hovoriť, o akom probléme, v jadre vysvetľujte, uvažujte, prezentujte osobný názor alebo návrh, v závere je nutné k niečomu dospieť. Zdôrazniť odlišnosť vlastného pohľadu, názorov – prínos príspevku. Pokúste sa vyprovokovať počúvajúcich, aby sa zamýšľali, neboli ľahostajní. 
           
          Slávnostný prejav

          Dôležité je:

          - vlastné hodnotenie aktuálnych javov (subjektívno-objektívny prístup),

          - nadväznosť a logickosť textu,

          - členenie na úvod, jadro a záver (jednotlivé časti na odseky),

          - pestrá modalita viet,

          - využitie emocionálne pôsobiacich prvkov, parafrázovanie a citovanie, využitie okrídlených výrazov,  exempiel     

             (príkladov), aforizmov, bonmotov (bonmot = vtipné slovo, vtipné porekadlo), paralela, vemi krátky príbeh 

             (vhodný!!!)

          - pestrá lexika, využitie obrazných pomenovaní a opakovacích figúr,

           - subjektívnosť pohľadu,

          - originálnosť vo vyjadrovaní, nie frázovitosť.

           

          Niekoľko rád

          Slávnostný prejav je adresovaný konkrétnym poslucháčom, je potrebné, aby to z textu bolo cítiť – dôležité je oslovenie (nie len na začiatku, ale treba ho zopakovať i v ďalších častiach textu.) Zasa je potrebná pútavosť –  začnite citátom, výrokom, parafrázou známej myšlienky, príkladom, otázkou... Je dôležité povedať niečo nové, nie ošúchané známe heslá. Využite metafory, prirovnania, personifikácie, renícke otázky, epitetá, dvojitý zápor, elipsu (výpustku), vytýčený vetný len, opakovanie slov s cieľom zdôrazniť myšlienku... Nezbudnite na nadväznosť úvodu a záveru (V závere zopakujte niektoré  myšlienky úvodu a dajte ich do nových súvislostí.)
           
          Umelecký opis 

          Dôležité je: 

          - enumerácia zobrazovaných javov,  

          - subjektívnosť pohľadu na zobrazované javy, 

          - dodržanie zvoleného kompozičného plánu (napr. od detailov k celku alebo naopak...), 

          - nadväznosť a logickosť textu, členenie na úvod, jadro a záver (jednotlivé časti na odseky),

           - využitie viet s viacnásobným vetným členom, použitie prídavných mien, prísloviek, synoným,

           - pestrosť použitých jazykových prostriedkov, tvorivé využitie umeleckých jazykových prostriedkov, 

           - emocionálnosť. 


          Niekoľko rád 

          Cieľom je vyjadriť, ako opisovaný objekt pôsobí na city, aké vyvoláva nálady, predstavy – úprimne vyjadriť subjektívne pocity. V náladovom opise neopisujte, ako opisovaný predmet presne vyzerá (presný opis videného), ale dojem, ktorý vyvoláva. Využíva sa obrazné videnie – využite metafory, personifikácie, metonymiu, prirovnania, podobenstvo (prirovnanie rozvinuté do príbehu alebo príhody, ktorá sa však nemusela stať, ale je dobrým príkladom pre vyjadrenie zobrazovanej veci.