Téma: Významné ženy 20. storočia
Autor: PaedDr. Žaneta Pikartová
Starogrécky filozof Aristippus po stroskotaní našiel v piesku geometrické obrazce a v nich stopu ľudského rozumu. Jeho príbeh nám pripomína, že vzdelanie je výbava, ktorú si nesieme aj vtedy, keď prídeme o všetko ostatné. Život je plavba, na ktorej sa stretávame na jednej lodi; nestačí však stáť na brehu a pozerať sa na more. Treba sa odvážiť nastúpiť, učiť sa veslovať a hľadať vlastný smer.
Touto anekdotou a intelektuálnym odkazom otvorili organizátor Mgr. Miroslav Stulák a odborní garanti prof. PhDr. Roman Holec, DrSc. a prof. PhDr. Jan Rychlík, DrSc., dr. h. c. už 34. ročník súťaže, na ktorú sa v tomto školskom roku prebojovalo až 75 trojčlenných tímov z gymnázií ČR a SR. Téma bola skutočne náročná: Významné ženy 20. storočia.
Keď sme sa s naším tímom v zložení: Matúš Vulgan (IV.B), Viktória Janíková (III.B) a Oliver Tóth (Sexta) pripravovali už od februára, nepredpokladali sme, že každý bude musieť zvládnuť naštudovať životopisy až 80 výnimočných žien 20. storočia. Naši študenti zvládli nositeľky Nobelovej ceny, spisovateľky, sufražetky, disidentky, bojovníčky proti apartheidu, prvé novinárky, kozmonautky, režisérky, športovkyne, fotografky, módne návrhárky, botaničky, lekárky, odbojárky, modelky, speváčky...
Po prvých dvoch kolách mal náš tím vysoký počet bodov, ale nakoniec prehrali v boji s politikou, filmom a kultúrou, keď nepoznali kultové piesne, filmy a manželky prezidentov, o ktorých sme nepredpokladali, že byť manželkou prezidenta ich posúva na miesto významných žien. Sme hrdí, že sme postúpili do Chebu a mohli sme si zažiť atmosféru perfektnej organizácie a výnimočnosti súťaže, ktorú podporujú český i slovenský prezident a obidve ministerstvá školstva. Sme hrdí, že sme nestáli na brehu, ale veslovali sme v rieke vzdelania. Sme hrdí, že sme zvládli takú náročnú prípravu a máme osvojených množstvo nových informácií. Sme sklamaní, že sme skončili hlboko v poli porazených, ale veríme, že sme si rozšírili obzory poznania.
Chcem úprimne poďakovať našim študentom Matúšovi Vulganovi, Oliverovi Tóthovi a Viktórii Janíkovej za množstvo hodín svedomitej prípravy, za vzornú reprezentáciu školy, za náročnú cestu do Prahy a do Chebu!
Sprostredkujme si aspoň niekoľko informácií o výnimočných ženách 20. storočia:
DIAN FOSSEYOVÁ, biologička, ktorá začala medzinárodnú kampaň proti pytliactvu, Emmeline Pankhurstová, predstaviteľka hnutia britských sufražetiek, ktorá pomohla ženám získať volebné právo, Amelia Earhartová, ktorá ako prvá žena prekonala Atlantický oceán lietadlom, Bertha von Suttner, bola prvou ženou ocenenou Nobelovou cenou za mier, Jane Addamsová – vytvorila povolanie sociálneho pracovníka v USA, Chaviva Reiková, bojovníčka proti nacizmu, Gizela Fleischmannová – pokúsila sa zastaviť deportácie slovenských Židov, Françoise Barré-Sinoussiová, vedúca členka tímu, ktorý v roku 1983 izoloval vírus neskôr pomenovaný HIV, pôvodca AIDS, Nobelova cena, Ruth Handler – vymyslela bábiku Barbie, MUDr. Mária Bellová – prvá slovenská lekárka, Irena Sendlerová - počas druhej svetovej vojny zorganizovala záchranu asi 2500 židovských detí, z ktorých mnohé osobne vyviedla z Varšavského geta, Dorothy Celene Thompsonová, novinárka, ktorá v interview s Hitlerom predpovedala nebezpečenstvo nacizmu, herečka Katherina Hepburne – 4 ocenenia Oscar (rekord medzi herečkami), Brigitte Bardot, herečka a aktivistka za práva zvierat, Fanny Blankers-Koenová, ktorá na olympijských hrách 1948 v Londýne získala štyri zlaté medaily: 100 m, 200 m, 80 m prekážok a štafetu 4 × 100 m. Bola prvou ženou, ktorá získala štyri atletické zlaté medaily na jedných hrách; tento výsledok sa v ženskej atletike odvtedy neprekonal, Jarmila Kratochvílová, prvá bežkyňa na 400 metrov pod 48 sekúnd, Věra Čáslavská (Československo, 1942 – 2016). Získala 11 olympijských medailí, z toho sedem zlatých, na hrách 1960, 1964 a 1968. Po sovietskej invázii do Československa v auguste 1968 podpísala manifest Dvetisíc slov a počas olympijských ceremoniálov v Mexiku sklonila hlavu pri sovietskej hymne, keď stála na stupni víťazov vedľa sovietskych súperiek. Cecilia Payne-Gaposchkinová (1900 – 1979), britsko-americká, astrofyzika, dokázala, že hviezdy vrátane Slnka sa skladajú predovšetkým z vodíka a hélia, nie z rovnakých prvkov ako Zem. Prvá žena vymenovaná za riadnu profesorku a vedúcu katedry na Harvarde. Vera Rubinová (1928 – 2016), americká astronómia, Meraním rýchlosti hviezd v galaxiách priniesla presvedčivé dôkazy, že galaxie obsahujú veľké množstvo neviditeľnej tmavej hmoty. Radia Perlmanová (1951), americká, počítačové siete, Navrhla Spanning Tree Protocol, ktorý umožnil spoľahlivé prepájanie rozsiahlych ethernetových sietí. Niekedy sa označuje za „matku internetu“, Ľudmila Pajdušáková, bola prvou významnou profesionálnou slovenskou astronómkou, Svetlana Savická, v roku 1984 uskutočnila ako prvá žena výstup do otvoreného vesmíru, Elinor Ostrom, bola americká politologička a nositeľka Nobelovej ceny za ekonómiu. Anna Gašparíková-Horáková bola slovenská historička a archivárka, pracovala ako súkromná archivárka Tomáša Garrigue Masaryka, Simone Veilová: žena, ktorá prežila holokaust a stala sa prvou predsedníčkou Európskeho parlamentu, ROSA PARKS, v decembri 1955 bola v meste Montgomery na juhu USA zatknutá, pretože odmietla v autobuse uvoľniť miesto belochovi. Tento prípad viedol k veľkým protirasistickým protestom a vzniku hnutí za zrovnoprávnenie čiernych obyvateľov USA. Rosa Parksová sa stala symbolom boja amerických černochov za svoje práva...