„My nevieme, prečo sa to stalo a keď nevieme, prečo sa to stalo, nemôžeme ani vedieť, či sa to nestane znova...“
(postava Alfreda Wetzlera v inscenácii Hitlerov prezident)
25. marca 2026 bolo desivé výročie odchodu prvého transportu slovenských Židov do vyhladzovacieho tábora Auschwitz. 25. marca 1942 v ňom Hlinkova slovenská ľudová strana poslala na smrť takmer tisíc židovských dievčat a žien. V koncentračných táboroch počas druhej svetovej vojny zomrelo a bolo zavraždených vyše 70 000 židovských občanov zo Slovenska.
Symbolicky práve v tento deň uviedlo Divadlo Pavla Országha Hviezdoslava v Bratislave reprízu hry Ľuby Lesnej Hitlerov prezident. 94 študentov II. a III. ročníka sledovalo 120 minút veľmi pozorne mozaiku ľudských príbehov, ktoré mal v rukách prezident fašistického štátu Jozef Tiso. Autorka postavila hru na fiktívnom dialógu medzi prezidentom Tisom a Alfredom Wetzlerom, ktorý unikol z tábora smrti spolu s Rudolfom Vrbom, aby podali svedectvo o holokauste.
Na scéne je vlak a v pozadí obrysy koncentračného tábora a je tu aj cela smrti kňaza a prezidenta Tisa, ktorého navštevujú rôzne postavy. Sú to Židia, kňazi, arizátori, obete..., vedú s ním fiktívne dialógy, odhaľujú svoj osud a snažia sa nastaviť zrkadlo dobe a režimu. Divák vníma, že odsúdený prezident neprejavuje ľútosť, ale prejavujú ju diváci, ktorí vnímajú bolesť, zúfalstvo, bezmocnosť a strach ľudí, ktorí žiadali prezidenta o výnimkou. Ľudia pýtali výnimky od človeka, ktorý ich prenasledoval a likvidoval demokratické princípy na Slovensku.
Niektorí naši študenti tlieskali postojačky (standig ovation), hru všetci hodnotili pozitívne, v analýze sme pokračovali aj na vyučovaní. Potrebovali sme sa rozprávať o ľuďoch, čo chceli získať majetok po Židoch, o Tisovej neschopnosti prejaviť ľútosť, o jeho spochybňovaní holokaustu, o správe Wetzlera a Vrbu, o vražedných sprchách, o Sonderkommande...
Divadelná hra bola pre študentov zážitkovým vyučovaním a zamyslením nad podstatou zla i odvahou postaviť sa mu.