Autor textu: Klára Jurášová, I.C
Nedeľu 12. až piatok 17. januára 2025 sme sa my, žiaci 1. C a 1. B zúčastnili na lyžiarskom výcviku (lyžaráku). Počasie nám veľmi prialo, bolo pekne slnečno, a snehu bolo hojne. Každý deň sme začali chutnými a výdatnými raňajkami, aby sme mali silu lyžovať. O deviatej sme už boli na svahu, rozcvičení a nedočkaví, kým spustia pomu. Svah bol nádherný, upravený a pokrytý hrubou vrstvou bieleho ligotavého snehu, najmä ráno, keď slnko ešte len vychádzalo. Nebolo tam ani priveľa ľudí, takže často sme mali celý svah len pre seba. Po lyžovaní sme sa naobedovali a všetci sa pobrali do svojich izieb, kde sme sa unavení po lyžovaní, zvalili na postel a tvrdo sme zaspali. Po večeri sme išli na hodinku na spoločný program, kde sme spolu trávili čas hraním kariet, no nechýbali ani monopoly, poker, lúštenie krížoviek, ba dokonca aj hra na gitare.
Každým dňom sme robili veľké pokroky v lyžovaní. Tí, ktorí sa v pondelok ešte len učili stáť na lyžiach, už v piatok zišli bez problémov väčší kopec. Tí ktorí sa možno trochu báli lyžovať rýchlejšie, či zísť ťažšie trasy, prekonali svoj strach na strmej čiernej zjazdovke. A tí „dokonalí lyžiari“ a snowboardisti sa ešte viac zdokonalili.
Vďaka lyžaráku sme sa nielen naučili lepšie lyžovať, ale taktiež sme sa viac spoznali, nadobudli nové kamarátstva, zlepšili sme si vzťahy medzi sebou, nadobudli sme viac skúseností a veľa dobrých spomienok, na ktoré budeme spomínať s úsmevom ešte veľmi dlho.
Veľmi pekne ďakujeme pánovi doktorovi, ktorý našťastie nemusel riešiť žiadne vážne zranenia, pani profesorke Oravcovej, za jej trpezlivosť a pochopenie s treťou skupinou, pánovi profesorovi Bílemu, za pomoc pri zdokonaľovaní lyžovania v druhej skupine, pánovi profesorovi Madunickému za to, že dával pozor aby sa lyžiari a snowboardisti z prvej skupiny nepozabíjali keď uháňali plnou rýchlosťou na čiernej zjazdovke. A samozrejme aj nášmu Števkovi, ktorý previedol našich nelyžiarov od padania na „somárskej lúčke“ až po bezpečné lyžovanie na väčšom kopci.
Ďakujeme.