Možno niekomu z čitateľov nášho webu tieto slová matne pripomínajú, že už podobný nadpis článku videl... Vrátime sa do konca minulého roka, kedy k nám do Senice zavítali študentky z Gymnázia Ivana Horvátha z Ružinova, ktoré prednášali našim tretiakom o živote patróna svojej školy a zároveň významného Seničana. Študentská výmena vedomostí bola síce len súčasťou bohatého kultúrno-spoločenského programu, ale našla odozvu aj u našich septimánov. Teraz už oktavánky, presnejšie študentky Žofka Žúrková, Andrea Tomeková, Kamila Nečasová a Magdaléna Zelenáková, sa podujali vykročiť do neznámych končín ružinovského gymnázia a tamojším mladým ľuďom prednášať pre zmenu o Lacovi Novomeskom, našom významnom Seničanovi (hoci sa tu priamo nenarodil, pochádzali zo Senice jeho rodičia). Misia bola dňa 19.09.2024 splnená. Prišli sme v sprievode pani metodičky Rysovej zo Záhorského osvetového strediska, privítala nás pani riaditeľka Gymnázia Ivana Horvátha, RNDr. Eva Stanková s pani učiteľkou – slovenčinárkou Denisou Gaálovou v útulnej knižnici v priestoroch školy. Podľa našich zistení totiž naozaj mnohí vedia o básnikovi, novinárovi a niekdajšiemu ministrovi školstva minimum. Študentky sa snažili zhmotniť jeho literárny a osobnostný odkaz graficky pôsobivou prezentáciou a recitáciou, nenúteným rozhovorom so študentmi i súťažou na záver.
Rezonujú mi v hlave slová spisovateľa Drahoslava Machalu, ktorý raz pri odovzdávaní cien súťaže Literárna Senica Ladislava Novomeského povedal: ,,Neučte žiakov tak, aby mali pocit, že spisovatelia sú bronzové busty!“ Takýto spôsob živého vyučovania by azda schválil. Páčil sa totiž všetkým zúčastneným a spolu s básnikovými slovami sme si na záver mohli povedať: ,,Život je najkrajší, keď sa žije!“