• Nebol vojak ako vojak v Mikulčiciach

          • Autor: PaedDr. Žaneta Pikartová

            5

            Absolvovaním edukačného programu Nie je vojak ako vojak v Mikulčiciach zameraného na tému zbraní, bojov i bojových zranení ukončili žiaci sekundy a tercie štúdium tematického celku Veľká Morava. Lokalita Mikulčice-Valy je nielen národnou kultúrnou pamiatkou Českej republiky, ale usilovala už trikrát o zápis do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Aglomerácia s rozlohou takmer 12 hektárov leží v údolí rieky Moravy, archeologické nálezy spadajú do obdobia 7. – 12. storočia.

            Naše zážitkové vyučovanie bolo zostavené z  prehliadky múzea, z prednášky o hlavnom hrade s vojenským táborom, chráneným sídliskom a 12 kostolíkmi, pričom trojloďová bazilika s pohrebiskom je najväčšou odkrytou veľkomoravskou cirkevnou stavbou. Vystúpili sme tiež na 30-metrovú rozhľadňu, všetci strieľali z lukov a súťažili v skupinách ako Slovania, Avari, Frankovia a Vikingovia. Najviac smiechu bolo pri výklade o zbraniach, lebo lektorka vysvetľovala typy mečov, oštepy a kopije, prilby, ľahké brnenie a luky so šípmi na chlapcoch zo sekundy a tercie, ktorí predstavovali Slovana a bojovníka z Franskej ríše. Celé zážitkové vyučovanie bolo zostavené a vedené tak, aby sme rozmýšľali a vedeli si predstaviť účinnosť zbraní, taktiku, funkciu. Napríklad meče z kalenej ocele sa k Slovanom pôvodne dovážali, tiež kopije, slovanskou domácou zbraňou boli luky, šípy, oštepy a sekerky.

            Naši osemroční boli lektorkami opakovane pochválení za vedomosti a množstvo zaujímavých otázok o archeologických vykopávkach v Mikulčiciach. Odchádzali sme spokojní s exkurziou v interiéri a v exteriéri so slnečným počasím, doplnili sme si informácie o živote Slovanov a odniesli typické suveníry tejto lokality – závesný kríž s postavou Krista, solidus cisára Michala III. alebo repliky gombíkov a šperkov.

          • Exkurzia do Viedne

          • Autor: Michálková Veronika, 2.B

            19

            V piatok 29. septembra sa plný autobus gymplákov vybral na exkurziu do Viedne.

            Ako prvé sme navštívili parlament, kde sme sa dozvedeli zaujímavé informácie z histórie parlamentu a aj súčasnosti. Po prehliadke parlamentu sme navštívili univerzitu a jej pekné átrium s kaviarňou. Naše kroky smerovali z rozkvitnutej Volksgarten cez  Hofburg k Stephansdomu, kde sme mali rozchod a mohli sme si nakúpiť viedenské pochutiny. 

            Našou poslednou zastávkou bolo prírodovedné múzeum, kde sme získali fascinujúci prehľad o dejinách Zeme, videli sme kostry dinosaurov či vtákojašterov, množstvo drahokamov a minerálov. Súčasťou múzea boli aj exponáty už vyhynutých alebo extrémne ohrozených zvieracích druhov.

            Po celom dni strávenom vo Viedni sme nasadli do nášho autobus. Síce unavení, ale plní nových informácií a zážitkov.

          • Na západe nič nové - Pacifizmus VS patriotizmus

          • Autori: Matej Lanko, Roderik Provazník (Septima)

            V stredu 27. septembra sme my, študenti Septimy a 3.C, mali možnosť navštíviť divadlo Ludus v našom hlavnom meste. Zúčastnili sme sa interpretácie diela Na Západe nič nové.

            Dielo od Ericha Maria Remarqua prináša do vojnou zničeného sveta nové pohľady na ozbrojené konflikty medzi krajinami. Detailne opisuje dennú rutinu vojaka uväzneného v zákopovej vojne. Divákom/čitateľom predstavuje partiu mladíkov, ktorí ešte ani nezmaturovali a už boli povolaní do vojny. Núti nás uvedomiť si, že vojna nie je hrdinstvo. V nijakej vojne sa nedejú skutky hodné uznania. Nikdy nevznikne nič prelomové. Ľudia sa vždy len vrátia k živočíšnym inštinktom a riadia sa vetou: ,,Zabi, inak zabijú teba”.

            Počas celého predstavenia hlavné postavy opakovane upozorňovali na vzácnosť - pre nás samozrejmých - vecí. Periny, posedenie pri pive, obyčajné ticho sú veci, ktoré si nevážime, pokiaľ ich nestratíme. Mnohokrát si ich stratu ani nevieme predstaviť.

            Autor tak možno chcel poukázať aj na nevďačnosť a neutíchajúcu nenásytnosť ľudí, ktorá mnohé vojny zapríčinila.

            Nemeckí mládenci si počas svojho nasadenia na vojne uvedomili krutú realitu.

            Propaganda, ktorá bola v ich vlasti masívne šírená, opisovala boj za vlasť ako hrdinský čin a akúsi výsadu každého muža. Postupne však zistili, že to nie je pravda. Zistili, že oni vlastne nechcú zabíjať nepriateľských vojakov. V skutočnosti je to tak, že tí, čo vojny vyvolali, v nich nikdy nebojujú. Iba z nich profitujú.

            Táto skutočnosť bola neskôr v Nemecku utajovaná predstaviteľmi národného socializmu. Knihu Na západe nič nové najskôr cenzurovali a následne organizovali verejné pálenia kníh, kde bola častokrát ich ,,hlavným chodom”.

            Autor knihu vydal v roku 1929, aby ukázal ľuďom hrôzy vojny. Aby si uvedomili, čo sa v skutočnosti deje na fronte. A aby sa už nikdy nič podobné neopakovalo.

            Trochu ironické je, že už o 10 rokov od vydania jeho románu sa rozpútala ešte ničivejšia, brutálnejšia a krvavejšia vojna, kotorá vošla do dejín ako 2. svetová.

            Po krátkej prednáške a neskôr otvorenej diskusii, ktorá ukončila toto predstavenie, boli naše mysle plné pokory a zaneprázdnené otázkami ,,Čo ak ?’’. Naši profesori si však uvedomili, že nás treba rozveseliť a deň sme zakončili oddychom a debatami pri Dunaji.