Autor: PaedDr. Žaneta Pikartová
„Umenie neodráža viditeľné. Ale zviditeľňuje.“ (Paul Klee)
Prepojenie s umením sme mali v III.A dvakrát: 18. júna 2024 sme navštívili Novú scénu v Bratislave a pozreli sme si muzikál Jánošík autorov Gaba Dušíka, Daniela Heviera a Svetozára Sprušanského.
26. júna 2024 sme strávili príjemnú hodinu v Záhorskej galérii Jána Mudrocha, kde sme videli a následne sme interpretovali expozíciu Prítomnosť neprítomného maliarky Magdy Masárovej a sochára Jakuba Cmarka.
Dotyky audio-vizuálneho umenia boli pri 150-minútovej inscenácii Jánošík v syntéze hovoreného slova (myšlienkového posolstva), spevu a tanca a v poslednej scéne i videoprojekcie podobizní známych hereckých predstaviteľov Jánošíka. Mnohí sledovali muzikál priamo prvý raz. Videli postmodernú verziu spracovania slovenskej legendy, lebo muzikál bol aj dobovou karikatúrou šľachty i dediny, aj rozprávkovou fantáziou s vílami, junáckym Jánošíkom, ktorý pomáha chudobným, má čarovné predmety, aj morálnym posolstvom o vzdelaní, ktoré prednáša postava Dobšinského, ale aj aktualizáciou histórie (podoba Jánošíka v slovenskom štáte a v komunizme i v súčasnosti). Hudba bola zmesou rocku, folklórnej a symfonickej hudby. V obsadení sme zaznamenali mnohých známych seriálových hercov: Dárius Koči – Jánošík, Lenka Machciníková - Anička, Ján Mistrík – Pavol Dobšinský, Róbert Halák – kňaz, Karol Čálik – starý zbojník, Mirka Partlová – grófka... V zmysle postmoderného pel-mel tu bolo všetko, ale nie všetko bolo perfektné a vydarené...
Komentovaná výstava Prítomnosť neprítomného nás prekvapila posolstvom a prevedením. Aj tu mnohí prvýkrát videli zapojenie vecí bežného života, ktoré sú vedome umiestnené a inštalované ako umenie: zvislé železné tyče inštalované ako bludisko, sadrové odliatky skrutiek, pletivo, vankúš, akási koláž denníkových vizuálnych záznamov...Kontrast minulého a prítomného, starého a nového, duše a tela, zmyslu a irónie, prítomného a neprítomného. Keď sme videli, ako výtvarníčka Magda Masárová predstavila svoje ja z rôznych svedectiev času v svojom dospievaní, predstavovali sme si, ako by vyzerali expozície našich ja v čase na jednom mieste.