Novinky

Autor: Mgr. Marianna Nahirnyak

Naša škola sa už šiesty rok zúčastnila projektu o cenu René - Anasoft litera gymnazistov, v ktorom študenti stredných škôl (aj ich učitelia) čítajú 5 vybraných kníh súčasných slovenských autorov. V priebehu jesenných mesiacov spisovatelia absolvujú s čitateľmi besedy, aby si koncom roka jeden z nich získal vavrínový veniec víťaznej knihy. Na naše gymnázium 24.10. zavítala trojica autorov: režisérka Anna Grusková (Tichý pobyt), právnička Katarína Fedorová (Vyššia moc) a redaktor a spisovateľ Dušan Taragel (Mafiánske balady), spolu s koordinátorkou Monikou Nagyovou.

,,Mňa to jednoducho veľmi baví.“

V tejto súťaži, ktorú vyhlasuje Literárne informačné centrum a Anasoft litera od r. 2017, však ide o viac. Pestrý výber tém a žánrov má za úlohu posúvať mladých ľudí v osobnostnom rozvoji, ukázať im nové obzory a zoznámiť ich s aktuálnymi otázkami spoločnosti. Nikdy však netreba zabúdať, že každé - aj faktografické - literárne dielo je fikcia. O to viac sme si túto skutočnosť spolu so študentmi III.A, IV.B a sexty uvedomili pri osobnom stretnutí s autormi, skonštatujúc, že sú to vlastne celkom milí komunikatívni ľudia, nie mramorové sochy. Ich diela sú výsledkom tvorivej aktivity, dlhodobého procesu hľadania alebo dokonca psychologickou ventiláciou neriešiteľných problémov. Jednu vec však každý z nich doznal, a to fakt, že samotný proces písania ich neuveriteľne baví. Samozrejme, ako našim moderátorkám Natálii Svatej a Verene Pekarovej ochotne priznali, aj spisovateľ je smrteľník, zápasí s problémami - ,,Najťažšie je začať“ (Taragel) alebo vami začnú zmietať pochybnosti a zrazu neviete, ako ďalej (Grusková, zasekla sa a rok si dala v písaní pauzu), inokedy máte vo vlastnej domácnosti redaktora či cenzúru v osobe vlastnej dcéry (Fedorová). 

,,Viete, kedy bol v slovenskej literatúre prvýkrát použitý vulgarizmus?“

Moderátorky Verena a Natália postupne kládli spisovateľom otázky, ktoré vyplynuli z interných diskusií o knihách na vyučovacích hodinách slovenčiny s pani profesorkou Pikartovou, koordinátorkou projektu na našej škole. Čítali úryvky z kníh a následne sa rozprúdila diskusia spontánnejšie, niektorí študenti v publiku nabrali odvahu spýtať sa, čo ich zaujímalo, napr. či pán Taragel plánuje vydať pokračovanie alebo aké knihy by naši hostia odporúčali čítať mladým ľuďom, debata kulminovala aj rozhovormi o kultúre, literárnej činnosti a osobnostiach na Slovensku, ktoré ešte treba vyniesť na výslnie (zásluhou pani Gruskovej dostala hrdinka jej knihy - kulturologička Alžbeta Göllnerová-Gwerková – od prezidentky ocenenie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy in memoriam). Mladí ľudia určite nie sú voči týmto témam ľahostajní, čo dosvedčuje aj fakt, že k poslucháčom sa z poschodia nad telocvičňou, kde beseda prebiehala, pripojilo aj niekoľko študentov posledných ročníkov.

Tento typ besedy sa na našom gymnáziu uskutočnil druhýkrát a treba skonštatovať, že spokojnosť bola na oboch stranách. Poďakovanie patrí spisovateľom za ochotu ísť s kožou na trh pred študentov, našim slovenčinárkam, najmä p. p. Odokienko Fodorovej za motiváciu študentov k čítaniu a p. p. Pikartovej, ktorá neúnavne komunikovala s Literárnym centrom a riešila organizačné nezrovnalosti, diskutovala so študentmi a pripravila moderátorky, a samozrejme pani riaditeľke za prípravu občerstvenia a umožneniu podmienok na besedu. Nezabúdam ani na poďakovanie študentom – ďakujem a prosím – neprestaňte čítať!

 

Viac o projekte sa dočítate tu: https://www.anasoftlitera.sk/main/anasoft-litera/cena-rene

Autor: Ema Poláková, 4.B

Triedy 2.C, sexta a seminár z dejepisu 4. ročníka navštívili v pondelok 16.10. a tiež 2.A a 2.B  12. 10. obec Modrá v Českej republike, ktorá ponúka 2 zaujímavé areály: Archeoskanzen Veľkej Moravy a Živá voda, čo je expozícia sladkovodných živočíchov.

V expozícii Živej vody sme mali možnosť vidieť v presklenom tuneli sladkovodné ryby, ktoré dosahovali dĺžku až 2 metrov. Nachádzali sa tam druhy ako napríklad pstruhy, jesetery (čo je jeden z najstarších druhov žijúci v Európe), vyzy, kapry, dokonca aj sladkovodné korytnačky. Potom sme si urobili krátku prechádzku popri vodnej nádrži a odtiaľ sme vyšli po drevenom moste na vyvýšenú promenádu, odkiaľ sme mohli sledovať pratury, výry i jastraba.

O pár metrov ďalej sme sa presunuli k Archeoskanzenu, kde na nás čakal pán sprievodca. Opísal nám život obyvateľov Veľkej Moravy. Ocitli sme sa v neobvyklom hradisku, pretože jeho pôdorys nebol oválneho tvaru. Nazreli sme do zemníc a polozemníc (sú to obydlia zahĺbené a čiastočne zahĺbené do zeme), do paláca, v ktorom sídlil vladyka (vodca), do školy, kde okrem učenia  kňaz a jeho učni mali vyhradené miesto tiež na spanie. Vedeli ste, že do jednej zemnice sa zmestilo až 16 ľudí? Nie, nespali na sebe, ale v sede pritúlení k sebe, aby im neunikalo teplo. A ak sa bavíme o teple, v škole v skanzene nám nebolo celkom príjemne, pretože tam poriadne prefukovalo, a tak napriek tomu, že sme sedeli tesne vedľa seba, bolo nám chladno.

Výlet sa aj vďaka priaznivému počasiu veľmi podaril a my si so sebou odnášame viac ukotvené učivá.

Autorka článku a fotografií: Loreal Amaka Ayiba, 1.A

„Knižnica je škola pre mládež i pre dospelých, škola všestranná, v ktorej sa vyučuje veľa múdrych učiteľov.“ (Karel Havlíček Borovský)

V piatok 20.10. sa boli pozrieť žiaci prvých ročníkov a kvinty počas hodín slovenčiny do Záhorskej knižnice v Senici, pričom sa dozvedeli, že knižnica im vie poskytnúť veľa služieb, a to: výpožičné, prolongačné (predĺženie výpožičnej lehoty), rezervačné, konzultačné, rešeršné, reprografické a internetové.
Študenti mali možnosť pozrieť si vynovené priestory knižnice, jej oddelenia, zaujala ich najmä beletria a doplnková literatúra, z ktorej si aj odniesli knihy potrebné v blízkej budúcnosti na hodinách literatúry. Dozvedeli sa, čomu sa venujú zamestnanci knižnice, v študovni si vyskúšali prácu s online katalógom a niektorí si aj na mieste vybavili preukaz.

Záhorská knižnica v Senici je verejnou regionálnou knižnicou v zriaďovateľskej pôsobnosti Trnavského samosprávneho kraja. Svoje poslanie realizuje tým, že utvára a sprístupňuje univerzálny knižničný fond, organizuje spoločensko-kultúrne a vzdelávacie podujatia a je vyhlasovateľom celoslovenskej autorskej súťaže Literárna Senica Ladislava Novomeského.
Má aj pobočku umiestnenú v rekonštruovanej budove bývalého obecného úradu v Čáčove.
 

Autor: Mgr. Anna Zburinová

Trnavu, prvé slobodné kráľovské mesto na území dnešného Slovenska, navštívil určite už každý z nás. Či tradičný jarmok, futbalový štadión, milovníci divadla Divadlo Jána Palárika, alebo nákupné centrá...

My sme toto krajské mesto spoznávali aj po inej stránke.

Vo štvrtok 19. 10. 2023 sa triedy KVINTA, II. B a doplnení študenti z I. B vybrali na historické potulky po Trnave.

Zvolili sme si zážitkovú prehliadku- História zločinu a kráľovstvo kostí, v ktorej sme sa od pani sprievodkyne dozvedeli o živote väzňov, úlohe kata, spôsoboch trestania väzňov. Navštívili sme kostnicu pri Bazilike sv. Mikuláša. Archeológovia predpokladajú, že kostnica v Trnave vznikla v 13. storočí, odkrytá bola ale až v roku 2008 a patrí medzi najväčšie na Slovensku.

Nazreli sme do sídla trnavských richtárov – historického západného krídla radnice, ktoré v minulosti slúžilo aj ako väznica a katov domček.

Následne sme sa presunuli do Západoslovenského múzea, do  expozície Príroda Malých Karpát, ktorá je zameraná na živú a neživú prírodu západného Slovenska.

Pomaly sa blížil čas obeda a hladní sme sa ponáhľali do blizkeho nákupného centra najesť sa a stihli sme  nakúknuť aj do nejakých obchodov.