V stredu 27. septembra sme my, študenti Septimy a 3.C, mali možnosť navštíviť divadlo Ludus v našom hlavnom meste. Zúčastnili sme sa interpretácie diela Na Západe nič nové.
Dielo od Ericha Maria Remarqua prináša do vojnou zničeného sveta nové pohľady na ozbrojené konflikty medzi krajinami. Detailne opisuje dennú rutinu vojaka uväzneného v zákopovej vojne. Divákom/čitateľom predstavuje partiu mladíkov, ktorí ešte ani nezmaturovali a už boli povolaní do vojny. Núti nás uvedomiť si, že vojna nie je hrdinstvo. V nijakej vojne sa nedejú skutky hodné uznania. Nikdy nevznikne nič prelomové. Ľudia sa vždy len vrátia k živočíšnym inštinktom a riadia sa vetou: ,,Zabi, inak zabijú teba”.
Počas celého predstavenia hlavné postavy opakovane upozorňovali na vzácnosť - pre nás samozrejmých - vecí. Periny, posedenie pri pive, obyčajné ticho sú veci, ktoré si nevážime, pokiaľ ich nestratíme. Mnohokrát si ich stratu ani nevieme predstaviť.
Autor tak možno chcel poukázať aj na nevďačnosť a neutíchajúcu nenásytnosť ľudí, ktorá mnohé vojny zapríčinila.
Nemeckí mládenci si počas svojho nasadenia na vojne uvedomili krutú realitu.
Propaganda, ktorá bola v ich vlasti masívne šírená, opisovala boj za vlasť ako hrdinský čin a akúsi výsadu každého muža. Postupne však zistili, že to nie je pravda. Zistili, že oni vlastne nechcú zabíjať nepriateľských vojakov. V skutočnosti je to tak, že tí, čo vojny vyvolali, v nich nikdy nebojujú. Iba z nich profitujú.
Táto skutočnosť bola neskôr v Nemecku utajovaná predstaviteľmi národného socializmu. Knihu Na západe nič nové najskôr cenzurovali a následne organizovali verejné pálenia kníh, kde bola častokrát ich ,,hlavným chodom”.
Autor knihu vydal v roku 1929, aby ukázal ľuďom hrôzy vojny. Aby si uvedomili, čo sa v skutočnosti deje na fronte. A aby sa už nikdy nič podobné neopakovalo.
Trochu ironické je, že už o 10 rokov od vydania jeho románu sa rozpútala ešte ničivejšia, brutálnejšia a krvavejšia vojna, kotorá vošla do dejín ako 2. svetová.
Po krátkej prednáške a neskôr otvorenej diskusii, ktorá ukončila toto predstavenie, boli naše mysle plné pokory a zaneprázdnené otázkami ,,Čo ak ?’’. Naši profesori si však uvedomili, že nás treba rozveseliť a deň sme zakončili oddychom a debatami pri Dunaji.