• Exkurzia do Viedne

          • Autor: Michálková Veronika, 2.B

            V piatok 29. septembra sa plný autobus gymplákov vybral na exkurziu do Viedne.

            Ako prvé sme navštívili parlament, kde sme sa dozvedeli zaujímavé informácie z histórie parlamentu a aj súčasnosti. Po prehliadke parlamentu sme navštívili univerzitu a jej pekné átrium s kaviarňou. Naše kroky smerovali z rozkvitnutej Volksgarten cez  Hofburg k Stephansdomu, kde sme mali rozchod a mohli sme si nakúpiť viedenské pochutiny. 

            Našou poslednou zastávkou bolo prírodovedné múzeum, kde sme získali fascinujúci prehľad o dejinách Zeme, videli sme kostry dinosaurov či vtákojašterov, množstvo drahokamov a minerálov. Súčasťou múzea boli aj exponáty už vyhynutých alebo extrémne ohrozených zvieracích druhov.

            Po celom dni strávenom vo Viedni sme nasadli do nášho autobus. Síce unavení, ale plní nových informácií a zážitkov.

          • Na západe nič nové - Pacifizmus VS patriotizmus

          • Autori: Matej Lanko, Roderik Provazník (Septima)

            V stredu 27. septembra sme my, študenti Septimy a 3.C, mali možnosť navštíviť divadlo Ludus v našom hlavnom meste. Zúčastnili sme sa interpretácie diela Na Západe nič nové.

            Dielo od Ericha Maria Remarqua prináša do vojnou zničeného sveta nové pohľady na ozbrojené konflikty medzi krajinami. Detailne opisuje dennú rutinu vojaka uväzneného v zákopovej vojne. Divákom/čitateľom predstavuje partiu mladíkov, ktorí ešte ani nezmaturovali a už boli povolaní do vojny. Núti nás uvedomiť si, že vojna nie je hrdinstvo. V nijakej vojne sa nedejú skutky hodné uznania. Nikdy nevznikne nič prelomové. Ľudia sa vždy len vrátia k živočíšnym inštinktom a riadia sa vetou: ,,Zabi, inak zabijú teba”.

            Počas celého predstavenia hlavné postavy opakovane upozorňovali na vzácnosť - pre nás samozrejmých - vecí. Periny, posedenie pri pive, obyčajné ticho sú veci, ktoré si nevážime, pokiaľ ich nestratíme. Mnohokrát si ich stratu ani nevieme predstaviť.

            Autor tak možno chcel poukázať aj na nevďačnosť a neutíchajúcu nenásytnosť ľudí, ktorá mnohé vojny zapríčinila.

            Nemeckí mládenci si počas svojho nasadenia na vojne uvedomili krutú realitu.

            Propaganda, ktorá bola v ich vlasti masívne šírená, opisovala boj za vlasť ako hrdinský čin a akúsi výsadu každého muža. Postupne však zistili, že to nie je pravda. Zistili, že oni vlastne nechcú zabíjať nepriateľských vojakov. V skutočnosti je to tak, že tí, čo vojny vyvolali, v nich nikdy nebojujú. Iba z nich profitujú.

            Táto skutočnosť bola neskôr v Nemecku utajovaná predstaviteľmi národného socializmu. Knihu Na západe nič nové najskôr cenzurovali a následne organizovali verejné pálenia kníh, kde bola častokrát ich ,,hlavným chodom”.

            Autor knihu vydal v roku 1929, aby ukázal ľuďom hrôzy vojny. Aby si uvedomili, čo sa v skutočnosti deje na fronte. A aby sa už nikdy nič podobné neopakovalo.

            Trochu ironické je, že už o 10 rokov od vydania jeho románu sa rozpútala ešte ničivejšia, brutálnejšia a krvavejšia vojna, kotorá vošla do dejín ako 2. svetová.

            Po krátkej prednáške a neskôr otvorenej diskusii, ktorá ukončila toto predstavenie, boli naše mysle plné pokory a zaneprázdnené otázkami ,,Čo ak ?’’. Naši profesori si však uvedomili, že nás treba rozveseliť a deň sme zakončili oddychom a debatami pri Dunaji.

          • Aj my sme oslávili Európsky deň jazykov!

          • Autor: Mgr. Anna Zburinová

            Z iniciatívy Rady Európy v Štrasburgu sa Európsky deň jazykov oslavuje každoročne 26. septembra už od roku 2001.

            Jeho cieľom je podnietiť Európanov, aby sa učili cudzie jazyky.

            V utorok 26. septembra 2023 sme mali so študentami na hodinách nemeckého jazyka netradičné aktivity. „Lámali sme si jazyky“ na nemeckých jazykolamoch, navrhovali dizajn trička Európskeho dňa jazykov na budúci rok 2024 alebo vytvárali plagát so svojími obľúbenými slovíčkami v rôznych jazykoch.

          • Barok v štátnom zámku Milotice – dejepisná exkurzia

          • Autor: PaedDr. Žaneta Pikartová​​​​

            20. septembra 2023 sa  študenti z II.C, III.B a oktávy počas dejepisnej exkurzie preniesli do obdobia 17. – 18. storočia, keď Karel Antonín Serényi nechal prestavať zámok v Miloticiach v barokovom slohu. Zámok je kompletne zachovaným šľachtickým sídlom práve barokovej epochy v Čechách a my sme sa postupne presúvali od prístupového mostu so sochami, cez čestné nádvorie a francúzsku barokovú záhradu s pávmi a oranžériou do 17 miestností, ktoré obývala rodina posledného grófa Ladislava Seilerna. Všetko bolo nádherné a exkluzívne: kabinet s maľbami koní, pracovňa grófky s tapetami s obrázkami z časopisov, knižnica s 5000 knihami, jedáleň, fresková sála zobrazujúca aj históriu rodu Serényi, hosťovská izba, Kaplnka svätého Jana Nepomuckého i dobové kúpeľne. Našej pozornosti neušlo, že rod Serényiovcov bol z Uhorska, angažovali sa v armáde, Karel Antonín Serényi sa podieľal na koncipovaní Pragmatickej sankcie a bol  dlhoročným hofmajstrom. Zámok v Miloticiach je sprístupnený podľa svedectva dcéry posledného milotického grófa Márie Henrietty, ktorá zomrela v roku 2008. Barokovú atmosféru si môžete predstaviť aj podľa našich študentov, ktorí sa v dobových kostýmoch prechádzali v zámockých záhradách. Vyzerali ako dedičia rodu Serényi!