Novinky

Autor: RNDr. Svetozár Štefeček

Keď sme v novembri minulého roku organizovali Deň astronómie netradičnou formou v netradičnom termíne, dúfali sme, že najbližší ročník tohto podujatia už bude so „živými“ poslucháčmi na pôde sobotištskej hvezdárne. Kvôli epidemiologickej situácii sme, žiaľ, aj tento rok obsadili virtuálny priestor internetu, ešteže termín konania ostal tradičný ...

Deň astronómie sa koná spravidla počas víkendu pred jarnou rovnodennosťou, ktorá nastane v sobotu 20. marca 2021 predpoludním. Logicky nám teda vyšla sobota 13. marca a hoci toto číslo sa väčšinou spája s neúspechmi a nešťastím, tentokrát sa nič také nedialo.

Naše vysielanie začalo presne podľa plánu o 17:00 SEČ, veď od hvezdárov sa presnosť očakáva. Moderátorka podujatia Bc. Petra Štefečková privítala prednášajúcich i divákov, pripomenula, že v tomto roku si pripomíname i výročia spojené s kozmickým výskumom, predovšetkým 60 rokov od letu prvého človeka do vesmíru. Týmto témam sa budeme ešte venovať na iných podujatiach.

Prvá zo šestice prezentácii bola venovaná hviezdnej oblohe na prelome zimy a jari, súhvezdiam, planétam a zaujímavým úkazom, ktoré nám toto obdobie prináša. Zhostil sa jej autor článku a potom odovzdal slovo členke astronomického krúžku, našej študentke Tamare Ambrovej. Jej téma „Urán – siedmy v poradí“ bola veľmi dobre načasovaná, práve v tento deň sme si pripomenuli 240. výročie jeho objavu. A hoci to bola pre Tamarku premiéra na Dni astronómie, svoju rolu zvládla na jednotku s hviezdičkou.

Ďalšia prednáška nás preniesla do horúcejších oblastí, presnejšie bližšie ku Slnku. Matúš Nečas, poslucháč 1. ročníka MTF STU v Trnave sa venoval misii sondy Solar Orbiter do polárnych oblastí Slnka. Janka Švrčková (3. ročník, MFF KU Praha) spojila svoje vedomosti z astronómie a fyziky do prezentácie „Teória relativity a astronómia“. Ďalší príspevok predniesol Marek Baňárek, žiak 8. ročníka ZŠ v Sobotišti, ktorého, napriek svojmu mladému veku, považujeme už za skúseného „harcovníka“. Jeho srdcovou záležitosťou je kozmický výskum prostredníctvom kozmických sond a tak sa v téme „Cesta k asteroidu Bennu“ skutočne perfektne zorientoval.

Po astronomických prezentáciách sme sa ešte rozhodli využiť čerstvé zážitky nášho kolegu Ing. Petra Hollého, ktorý sa len nedávno vrátil z pracovného pobytu v Kanade, na cestopisné rozprávanie o prírodných krásach tejto krajiny. Samozrejme, že to nebolo iba rozprávanie, ale najmä prezentácia nádherných snímok. Mimochodom i tu sa dala v lete sledovať mimoriadne jasná kométa Neowise a pri spiatočnom lete na Slovensko sa Peťovi podarilo z lietadla zachytiť polárnu žiaru.

 

Maratón prednášok sme ukončili tesne pred 21:00. Bolo to naše najdlhšie podujatie, ale podľa komentárov účastníkov sa nik nenudil a čas strávený sledovaním prezentácií bol rozhodne príjemný. Mimochodom, všetci aktéri sú úspešnými absolventmi nášho gymnázia (a veríme, že Mareka to takisto čaká).

 

RNDr. Svetozár Štefeček, vedúci AK

 

P.S. Ak ste naše podujatie nestihli v online podobe, nájdete ho na FB stránke Hvezdárne v Sobotišti, pod nasledovným linkom:

https://www.facebook.com/100001192914145/videos/3654587404590987/

 

 

Mgr. Hana Odokienko Fodorová, PhD.

sengym.pdf

Lucia Poláková, Septima

 

1. miesto Lucie Polákovej (septima) v medzinárodnej súťaži študentských krátkych filmov

 

Vždy aktuálne posolstvo filmu Let’s Build the Future Together:

 

Nechaj svoju dušu otvorenú!

Buďme spoluhráči, a nie protihráči!

Vybudujme budúcnosť spoločne!

 

V decembri už minulého roku sa mi podarilo získať prvenstvo na  festivale This Human World v kategórii The future is ours to see. Veľká konkurencia účastníkov Rakúska, Maďarska a Slovinska vo mne vzbudila túžbu po pokuse o šťastie.

Proces tvorby filmu sa nezaobišiel bez komplikácií. Týždne čakania na správne počasie, kamera takmer vždy po ruke, lebo človek nikdy nevie, kedy sa objaví ten správny okamih na záber. Dôležitá bola tiež podpora kamarátov, ktorí ochotne podstúpili moje bláznivé nápady ako režisérky filmu.

Film je zaradený do ďalšej súťaže DokuFest, v ktorej je aj väčšia konkurencia. Teraz neostáva nič iné, ako len dúfať a čakať, či porotu na najväčšom balkánskom festivale moje posolstvo o tolerancii zaujme. Objavme v sebe ľudskosť nech sme akíkoľvek, nech sme kdekoľvek a kedykoľvek, aby sme si pomohli, aby sme spoločne kráčali vpred, aby sme spolu fungovali!

 

https://www.youtube.com/watch?v=AdVmX5zh4Gc

Možno vám otázku pomôže vyriešiť príspevok našej nedávnej absolventky v Našej Senici v prílohe Študentské listy v článku "Z káčatka až k labuti".

Patrí k študentom, ktorí neboli na strednej žiadni "knihomori", ako sama píše, no v snahe predľžiť si študentský život vybrala si štúdium na UK v Bratislave.

Jej prvé zistenie - citujem:

"Moja prvá cesta po maturite viedla do BA na UK, kde som sa snažila prísť na chuť odboru, ktorý pre mňa nemal hlavu ani pätu, ale bojovala som a snažila sa nezahodiť možnosť VŠ. S nástupom na vysokú som nevidela rozdiel medzi senickým gymplom a vysokoškolskými podmienkami, ba mám odvahu povedať, že senické gymnázium a učitelia od nás očakávali a mali väčšie nároky ako vysokoškolsí profesori.

Už prvý týždeň som pociťovala rozdiely medzi slovenskými strednými školami. Je mi smutno, keď si uvedomím, aké kritické to s našimi školami je. Pre mňa bežné, primárne vedomosti zo strednej, ktoré sme brali v 1. a 2. ročníku, bolo pre niektorých mojich spolužiakov len španielskou dedinou..."

Druhé zistenie - citujem:

"Až prišlo leto a ja som mala prácu, kde som strávila priemerne 260 hodín mesačne a položila som si zásadnú otázku: "Naozaj chceš drieť ako kôň manuálne od rána do rána, zničiť si chrbát, nohy a ruky ešte pred tridsiatkou?" Jasné, že som nechcela, a  preto som rozmýšľala nad návratom na vysokú, lebo ma to ozaj trýznilo a bola som znechutená zo svojej skúsenosti.

Tretie zistenie - citujem:

" A moja staronová skúsenosť s vysokou? Neviem, ako je to možné, ale škola ma baví a napľňa. Podľa slov istého učiteľa zo strednej som presne ten typ človeka, čo nikdy nič nedokáže, neuplatní sa, je a ostane nikto. Bola som vraj najhlúpejší študent, akého kedy mal. A teraz, teraz patrím k premiantom v ročníku. Študujem odbor, ktorý v strednej Európe má len málo škôl, odbor, ktorý ma baví a stále sa neučím, všetko nechávam na poslednú chvíľu, ale nejakým zázrakom mi to prirodzene ide. Stále čerpám a odrážam sa z poznatkov z gympla. Ak by mi niekto povedal, že budem vďačná za obdobie na strednej, tak by som ho vysmiala. Vďaka tam nadobudnutým znalostiam mám veľa nových možností na vysokej. Disciplína a režim z gympla mi umožnili ukončiť šesť z osmich predmetov ešte pred Vianocami..."

Štvrté zistenie - citujem:

"Týmto som sa nechcela chvastať, ale naopak na druhej strane povzbudiť a motivovať študentov, ktorí zatiaľ nenašli svoju cestu životom, či sa  podobne ako ja nechali odradiť zlými skúsenosťami. Treba skúšať a poznávať samých a potom z toho vzíde i cesta, ktorou by ste sa mali dať. Nenechajte sa odradiť tým, že na SŠ vám to nejde, ja som bola priemerný až podpriemerný žiak a až teraz sa to otočilo, až som našla to, v čom som sa našla..."

Tak čo, skúsite to?

Veď ako sa vraví: "Ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku".