„Literatúra je oboznamovanie sa so svetom, vrátane vnútorného sveta druhých ľudí.“
(Nataša Holinová, autorka románu Prípad starej dámy, novinárka Sme a Denníka N)
S projektom v ďalšom školskom roku oslovujeme študentov, ktorí radi čítajú a sú zvedaví na aktuálnu slovenskú beletriu. Chcú mať prehľad o vývoji na slovenskom literárnom trhu, radi vyspovedajú niektorého z nominovaných autorov priamo na besede u nás v škole. Oslovujeme tých, ktorí sa chcú zúčastniť rozhodovania o cene najlepšej/najzaujímavejšej vybranej knihe. A samozrejme tých študentov, ktorí pozitívne reagujú na myšlienku Nataše Holinovej, nominovanej autorky.
Odborná porota Anasoft litera pre tento ročník vybrala tituly, ktoré spája výrazný generačný pohľad na život, tematizácia súčasnosti – tento ročník nemáme medzi určenými knihami texty, ktoré by primárne odkazovali na históriu. Knihy sa veľmi dobre čítajú, sú zrozumiteľné pre aktuálne námety: hľadanie vzťahov a svojho miesta v živote, online priestor, konfrontácia s existenciálnou situáciou, alúzie na známe kauzy spoločnosti posledných desiatich rokov, sloboda a determinácia našich rozhodnutí.
Nataša Holinová: Prípad starej dámy (Ikar 2020)
Barbora Hrínová: Jednorožce (Aspekt 2020)
Jana Juráňová: Naničhodnica (Aspekt 2020)
Richard Pupala: Ženy aj muži, zvieratá (Lindeni 2020)
Zuzana Šmatláková: Nič sa nestalo (Marenčin PT 2020)
Stručne o textoch:
BARBORA HRÍNOVÁ: JEDNOROŽCE
Autorkin debut, čo sa okamžite rozchytal pre avizované témy sexuálnej orientácie: promiskuita, homosexualita, bisexualita, asexuálnosť. Tie sú však len kontúrami, lebo sledujeme postavy, čo nikam nepatria, sú iné a neisté, v spoločnosti zažívajú samotu, preto hľadajú pocit istoty vo vzťahu, no nedarí sa im to. Osem poviedok je vystavaných na charaktere a situácii, hrdinovia majú okolo 30 rokov a sú iní – podľa seba i svojho okolia: sexuálnou orientáciou, telesným problémom/vadou, introvertnosťou, inteligenciou. Oceníte vtip, rozprávačský talent, ale aj postavy, ktoré sú blízke a autentické. Často instantné vzťahy nadväzujú v online priestore. Majú hendikep, ktorý im však vnútila spoločnosť a médiá: materské znamienko, nadváhu, ochlpenie, nevyvinutý prsník, asexuálnosť, chlad, povrchnosť...
JANA JURÁŇOVÁ: NANIČ - HODNICA
Autorku si mnohí pamätáme z čitateľskej besedy v našej škole. V júni 2019 sme sa zoznámili so zakladateľkou feministickej vzdelávacej a publikačnej organizácie Aspekt, nositeľkou Radu Ľudovíta Štúra I. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj demokracie, o ochranu ľudských práv a slobôd a o rozvoj literárnej činnosti.
Jana Juráňová v texte stavila na autenticitu správ v novinách. Jej hrdinka, osemdesiatnička Ľudmila, nemá po skončení hospitalizácie kam ísť, a tak sa udomácňuje v priestoroch nemocnice. Priestor, kde sa narodíme a často aj zomrieme, ktorého sa bojíme, ale ona je tu spokojná a časom vymyslí dômyselný systém prežívania v tomto priestore. Juráňová teda sleduje, ako svet reaguje na človeka, ktorý ostal úplne sám – prišiel o bývanie i najbližších. Na pozadí príbehu sprítomňuje naše zdravotníctvo, súdy, novinárov, politikov, charitu, lekárov, rôzne nadácie a v línii svojej autorskej tvorby a svojho štýlu zakomponúva do príbehu aj rodovú rovnosť a rodové stereotypy, dokonca aj aktuálnu kauzu resocializačného zariadenia, ktoré zneužíva tínedžerky na sex s vplyvnými ľuďmi.
RICHARD PUPALA: ŽENY AJ MUŽI, ZVIERATÁ
Trinásť nových poviedok dvojnásobného finalistu Anasoft litera, ktorého sme tiež spoznali prostredníctvom besedy na našej škole ako empatického spisovateľa, čo rieši sociálne problémy a prináša posolstvo, že v živote to nie je dobré. Dizajn novej knihy korešponduje s obsahom i odkazom. Na obale knihy sú cigaretou vypálené diery. Podľa kritiky by mohli byť symbolom úderov od života, po ktorých vždy zostanú jazvy. Jazvy sú často v nefunkčnej rodine, pre ťažkú chorobu, pre izoláciu. V prvej polovici knihe je 6 poviedok venovaných ženám, 6 mužom, spája ich skratkovitosť, niekedy iracionálne a mysteriózne.
ZUZANA ŠMATLÁKOVÁ: NIČ SA NESTALO
Jej hrdinka je príslušníčka strednej vrstvy medzi tridsiatkou a štyridsiatkou so slušným životným štandardom. V žánrovom hybride novely a monodrámy v próze sa vyznáva, že podviedla svojho manžela. Nevie pochopiť, prečo necíti vinu. Autorka rozohrala koncert zaujímavých tém: realita života a realita sociálnych sietí, sloboda rozhodovania, ktorá je v podstate podmienená génmi, pohlavím, národnosťou, rodinným zázemím, kultúrou... Nič sa nestalo, niekomu sa stala nevera, pri ktorej sa vytratila citovosť a citlivosť. Hrdinka je konzumentka tovarov a vzťahov, žije v klamstve sociálnych sietí, ktoré pomáha konštruovať, má problémy s rodičmi, s manželom, so sebou, so svojím mobilom. Podľa kritiky je Šmatlákovej postava rezonátor tém, ktoré nás obklopujú. A knihu si určite prečítajte, lebo autorka je brilantná štylistka, zvolila kompozičný postup, ktorý ste ešte nepostrehli. Žena v autorskej monodráme (javiskovom monologickom vystúpení) nadväzuje dialóg so sebou i s divákmi. Jej monológ i dialóg ako herečky sa prelína s pasívnym pozorovaním jej milenca, ktorý navyše retrospektívne spomína na ich vzťah.
NATAŠA HOLINOVÁ: PRÍPAD STAREJ DÁMY
Dva leitmotívy knihy, ktoré sú aj autorkinou interpretáciou:
1. „Vo všeobecnosti máme k seniorom veľmi podhodnocujúci vzťah – podceňujeme ich.“
2. „Obraz právneho rámca v histórii jedného štátu, keď hrdinku Annu Glasnerovú (doktorka farmácie), na základe Židovského kódexu legálne odsunuli do koncentračných táborov, aby ju ten istý systém o 70 rokov odsunul zo života a spoločnosti, lebo je pripravil o byt a o dcéru.“
Kniha je zaujímavá dvoma rozprávačskými rovinami a stratégiami: v prvej rovine novinár postupne odhaľuje celú kauzu, keď bytová mafia v Bratislave pripravovala o byt starých, chorých a hendikepovaných ľudí, samozrejme za mlčanlivej asistencie úradov, súdov i polície. A príbeh sa naozaj stal – stará pani, čo prežila holokaust a koncentračné tábory, sa stará o hendikepované dcéru. Keď to nezvláda, opatrovníčka jej dcéry ju pripraví o byt i dcéru. Všetko sa to deje za asistencie súdov, nášho skorumpovaného systému. Druhou rozprávačskou stratégiou tohto dokumentárneho románu sú spomienky starej ženy na druhú svetovú vojnu. Bola členkou Sonderkommanda. Autorka ako novinárka reflektuje myšlienku, že najhoršie je, keď sa nikto proti bezpráviu nepostaví. Kritizuje kultúrnu nepamäť národa i to, že sme sa s minulosťou stále nevyrovnali.
Záver – ako je možné zapojiť sa do projektu?
- Čítaním ideálne všetkých nominovaných kníh, (poteší nás aj jedna), ktoré si požičiate u vyučujúcich SJL alebo v knižnici. Máme k dispozícii aj e-knihy.
- Reflexiou, diskusiou o knihách v triede, na hodinách, doma, sami v sebe.
- Môžete napísať aj anotáciu, recenziu, kritiku, organizátori tento počin privítajú.
- Hlasovaním o autorovi, ktorého chceme tento ročník privítať u nás.
- Účasťou na besede s autorom.
- Hlasovaním o knihe.
Tešíme sa na vás!
Ďakujú vyučujúce slovenského jazyka a literatúry.