Po troch rokoch sme opäť navštívili Múzeum holokaustu v Seredi. 90 študentov 3. ročníka, kvarty, kvinty a oktávy si v bývalom pracovnom a od septembra 1944 i v koncentračnom tábore Sereď v dvojhodinovej prehliadke doplnilo vedomosti o antisemitizme v spoločnosti, o holokauste židovských občanoch, o politike Slovenskej republiky najmä od Ústavného zákona o vysťahovaní Židov (15. máj 1942). Mali sme možnosť sledovať a uvedomiť si premyslenú antisemitskú propagandu počas Slovenského štátu a pochopiť paralelu s propagandou Ruska voči Ukrajine a o Ukrajine.
Pracovný tábor v Seredi bol prestupnou stanicou do vyhladzovacích táborov s plynovými komorami. Tábor vznikol v roku 1941 v areáli vojenského objektu. Oficiálny názov tábora v Seredi bol Koncentračné stredisko a pracovný tábor pre Židov. Prvá Sereď (od septembra 1941 do augusta 1944) a Druhá Sereď (od septembra 1944 do marca 1945) sú pomenovania prevzaté od väzňov, ktorí prešli táborom. V prvej etape bola Sereď pracovným a v druhej etape koncentračným táborom. Podľa Židovského kódexu pracovali v Seredi, Novákoch a Vyhniach Židia vo veku 16 – 60 rokov. Väzni pracovali ako zámočníci, krajčíri, stolári. V prvej etape, od marca do októbra 1942, odišlo z tábora 57 transportov, od tohto roku boli transportované celé rodiny. V druhej etape, po potlačení SNP, tu sústredili Židov, ktorí ešte zostali na území Slovenska. Tábor viedol nacistický vojnový zločinec Alois Brunner, spolupracovník Adolfa Eichmanna, ktorý bol zodpovedný za deportácie židov z mnohých krajín. Posledný transport odišiel zo Serede 31. marca 1945 do Terezína.
Medzi väzňami v seredskom tábore sa nachádzali aj rodáci z Trnavy. Jedným z najznámejších bol Alfréd Wetzler (Jozef Lánik), ktorému sa podarilo uniknúť z koncentračného a vyhladzovacieho tábora Auschwitz-Birkenau. Do koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau Wetzlera previezli 13. apríla 1942 zo slovenského pracovného a koncentračného tábora v Seredi. Lektori sa v prednáške venovali aj pôsobeniu gardistov v tábore: prvý veliteľ tábora Jozef Vozár, Imrich Vašina, sprostredkovali nám autentické svedectvá väzňov o mučení a vraždení v tábore. Pracovným a koncentračným táborom v Seredi prešlo okolo 16 000 ľudí. Slovenská vláda zaplatila 500 ríšskych mariek Nemecku za každého deportovaného Žida.
Súčasťou exkurzie bolo aj absolvovanie hodinového vzdelávacieho programu. Naši študenti si zvolili program Úteky z táborov smrti: útek Alfréda Wetzlera a Rudolfa Vrbu z koncentračného a vyhladzovacieho tábora Auschwitz-Birkenau, odbojová činnosť Židov v okupovanej Európe (povstanie vo Varšavskom gete a vo vyhladzovacích táboroch Treblinka a Sobibor) a program Spravodlivý medzi národmi a osudy Židov po druhej svetovej vojne. Spravodlivý medzi národmi je ocenenie pre ľudí nežidovského pôvodu, ktorí počas druhej svetovej vojny nasadili svoje vlastné životy, a tak zachránili prenasledovaných Židov pred smrťou.